Skladovať vodu nemá zmysel

Ovocné šťavy pozostávajú z vitamínov, minerálnych a aromatických látok, ovocných kyselín a fruktózy. V šťave sa však nachádza len malé množstvo týchto esenciálnych látok. Zvyšok, až 90 %, tvorí obyčajná voda. Ale ako sa dajú od nej oddeliť hodnotné látky? Nad touto otázkou si lámali hlavy technici na celom svete už od 20. rokov minulého storočia. Táto metóda by masívne zredukovala úsilie, ktoré si vyžadovalo skladovanie a preprava štiav. Prvé plne funkčné zariadenia sa dostali na trh v 50. rokoch. Princíp bol jednoduchý: šťava sa vo vákuu šetrne zohreje, vďaka čomu sa voda môže odpariť už pri teplotách, ktoré nemajú takmer žiaden vplyv na látky obsiahnuté v šťave.

Rauchovci mali o túto technológiu zvlášť veľký záujem. Trvanlivé ovocné šťavy vyrábali predsa už od 30. rokov na základe postupu Seitz-Böhi, ktorého podstatou bolo pridávanie kyseliny uhličitej. Tak síce získali zaručene najlepšiu šťavu, na jej uskladnenie však potrebovali drahé tlakové nádrže.
„V roku 1957 sme to vyskúšali s partnerským podnikom vo Švajčiarsku“, spomína Erich Rauch. „Ráno sme na nákladné auto naložili 18 sudov čerstvej odkalenej jablkovej šťavy. Večer sme vyložili jeden a pol suda koncentrátu.“ V roku 1958 nainštalovala firma Rauch v Rankweili prvý vlastný stroj na výrobu koncentrátu – malú odparku so stekajúcim filmom s výkonom 1200 l/h. Paru do tohto zariadenia na extrakciu aromatických látok dodával kotol starej lokomotívy, ktorá kedysi po celé desaťročia prevážala cestujúcich medzi Salzburgom a Bad Ischlom. Možno dokonca aj cisára.

Dodával paru prvému stroju na výrobu koncentrátov firmy Rauch: kotol vyradenej lokomotívy Bad Ischler Bahn (miestnej železnice).